kaceeeenka

V októbri 2008 prišlo na dosky Hudobného divadla Karlín veľkolepé muzikálové predstavenie, plné spevu, tanca, no predovšetkým vášne a emócií. Hudba amerického skladateľa Franka Wildhorna doplnená českými textami Adama Nováka (anglický text vyšiel z pera Jacka Murphyho) vytvára inscenáciu, ktorá prinúti diváka zatajiť dych a s napätím očakávať každú ďalšiu scénu.  Carmen. Tento víkend som mala možnosť predstavenie zhliadnuť a moje stručné postrehy si môžete prečítať práve tu 🙂

Muzikál opierajúci sa o tému, ktorá bola inšpiráciou pre mnohé literárne či divadelné diela (najznámejšou je iste Bizetova opera), sa ich nesnaží kopírovať.  Inšpiráciou však zostáva téma lásky ohnivej Carmen a neskúseného mladíka Josého. Práve jeho zásnuby s krásnou, no zásadovou starostovou dcérou Katarínou, zahájili chod deja.  Šťastnému páru sa však stal osudným príchod cirkusu, ktorého členkou je aj Carmen. José, unavený neustálym odmietaním Katariny, skončil práve v jej náručí.  Že to nemusí dopadnúť najlepšie nám hovorí fakt, že právo na Carmen si vyhradzuje despotický vrhač nožov a majiteľ cirkusu García. Ten sa rozhodne pomstiť Josému akýmkoľvek spôsobom a to i možným ublížením Katarine. V nebezpečenstve však zostáva aj on sám a jedinou šancou na jeho záchranu je spolupráca dvoch sokýň. Ako to celé skončí, zistíte v Hudobnom divadle Karlín…

V hlavnej úlohe cigánky Carmen sa predstavila mnohonásobná česká slávica Lucie Bílá, jej milého stvárnil Peter Strenáčik a milostný trojuholník uzatvára Dagmar Dasha Sobková. Táto slovenskému publiku skôr neznáma speváčka, ktorá nedávno získala divadelnú cenu Thálie za úlohu Márie Magdalény v rockovej opere Jesus Christ Superstar,  je zároveň understudy hlavnej roli Carmen.  Ako starostu sme v sobotu mohli vidieť Jiřího Korna a „zlým chlapcom“ Garcíou bol (v jednom z predchádzajúcich blogov mnou toľkou ospevovaný) Václav Noid Bárta. Práve duet García a Carmen z úvodu druhého dejstva je podľa mňa najlepšou piesňou muzikálu. Jej názov, Patříš mně, dokonale vystihuje jej obsah. Trošku ma zamrzelo, že práve počas tejto piesne Noidovi haproval mikrofón a konečný zážitok nebol úplne stopercentný, no aj tieto malé nedokonalosti boli úplne prehliadnuteľné v porovnaní s celkovým dojmom.

Okrem povinnej výbavy každého muzikálu, teda spev-tanec, je Carmen obohatená aj o fantastické cirkusové prvky, ako akrobaciu, kúzla, ilúzie a samozrejme  aj zvieratá. Tými sú podľa divadelného programu levy Leon a Tarzan, ťava Merlin, lama Vločka a had Mireček.  V sobotu sme však  videli len jedného leva, ostatné zvieratá mali zrejme záväzky v iných divadlách a keďže nie sú alternované, museli sme sa zaobísť bez nich 🙂

Živý orchester sa, žiaľ, stáva skôr výnimkou ako samozrejmosťou, preto ma jeho prítomnosť v Karlíne milo potešila.  Skvelý výhľad z balkóna mi umožňoval sem-tam sledovať dirigenta, ktorý svoju prácu prežíval naozaj emotívne. Avšak, v každom pozitíve sa občas nájde aj negatívum a tu to bola nezosúladená hlasitosť orchestra a jednotlivých spevákov, hlavne v prvom dejstve. Ak by som nemala texty napočúvané z CD, asi by som mala občas problém s porozumením. Neviem, či išlo o zlepšenie kvality, alebo som si jednoducho zvykla,  v druhom dejstve som tento problém neregistrovala.

Patrím k fanúšikom Lucie Bílej, no hviezdou bola Dasha. Možno nebola na javisku tak často, možno nemala toľko jasných „hitoviek“, no jej ária Svatá Terezo, v ktorej sa vyznávala zo svojho nešťastia, bola pre mňa vrcholom večera.  Ukázala krásny kontrast pri prechode z jemnosti a zúfalosti do zlosti v následnom konfrontačnom duete s Luciou Bílou Blázen jak já. Počula som tento duet už veľa krát, ale stále mám dilemu v tom, ktorá z týchto dvoch dám disponuje silnejším hlasom. Stále neviem…

Čo ale viem, že muzikál Carmen je kvalitným kúskom na pražskej scéne, ktorý posiela divákom nejedno posolstvo. A nie je to len to, že ak bude žena až príliš nedobytná, chlap si jednoducho nájde inú…  🙂 Ale hlavne, dovolím si citát z piesne Viva amor!:

„Viva Amor, vždyť jen pro lásku má smysl žít!”