Pozerám hokej. Zatiaľ to vyzerá na zápas, v ktorom mi viac ako bezgólový stav na konci prvého dejstva vadili dementní diváci, ktorí svojimi inteligentnými pokrikmi narušili pietnu chvíľu ticha za obete Japonskej katastrofy. Zápas, v ktorom sme očividne lepší, sa zatiaľ vlečie, ale ja ako flegmatik, hoci zaprisahaný fanúšik, to veľmi neriešim. Hoci by sme hrali aj Z-kategóriu majstrovstiev sveta, z mojich úst nikdy nezaznie zlé slovo na slovenského hokejistu. Som tak jednoducho nakódovaná a také veci mi ani nejdú na jazyk…
Má to však aj svoju svetlú stránku a ja sa môžem zamyslieť nad dnešným dňom, ktorý sa stal z dvoch rôznych dôvodov historickým pre dve rôzne krajiny. Samozrejme, prvým dôvodom je slovenská premiéra v organizácii A-čkového šampionátu a tým druhým, celkom poetickým, kráľovská svadba následníka trónu číslo dva v britskej monarchii.
Bez mučenia sa priznám, že celosvetovo sledovanú ceremóniu som si pozrela aj ja a to takmer celú. Od zvážania svetových „hláv pomazaných“ do Westminster Abbey, až po toľko očakávaný „0,7 sekundy trvajúci“ mladomanželský bozk na balkóne Buckingham Palace.
Mimochodom, zatiaľ čo píšem tieto slová, schytali sme prvý gól… Aspoň zápas chytí svoju šťavu a možno to našich trochu vyhecuje…
Ale späť k svadbe.
Pri sledovaní záberov z ulíc Londýna mi napadlo, či existuje ešte nejaká demokratická krajina, ktorej obyvatelia natoľko milujú svoju „hlavu“ a jej rodinu? Pri tej ochote stanovať niekoľko dní pred Buckingham Palace, hodiny sa tlačiť v zime pri Big Bene a odušu mávať vlajkami pri vstupe do katedrály, len preto, aby na pár sekúnd zazreli kráľovnin klobúk, či centimeter štvorcový nevestinho závoja… A hoci sa stále ozývajú zarytí antirojalisti, zdá sa, že Briti sú so spôsobom usporiadania svojej krajiny spokojní.
Avšak čo už nie je také príjemné, je množstvo článkov hromadiacich sa na bulvárnych portáloch. Čo povedal William Kate pred oltárom? Dá sa Harry dokopy s Pippou? Prečo ich bozk trval tak krátko? Je krajšia Kate alebo Diana? Koľko vydrží nové manželstvo? Musela Kate podpísať zmluvu? Bude stáť pred oltárom nahá? Vzoprie sa pravidlám? Je tehotná? Kedy bude dedič? Vzdá sa Charles trónu v prospech svojho syna? Bla… Bla… Bla… Ale chápeme to. Blíži sa leto, uhorková sezóna, vypísať sa musíme teraz J
Ale späť do Orange Arény. Práve nám začína štvorminútová presilovka a štadiónom znie „Teraz to príde!“ Uvidíme o chvíľu… Demitrova delovka a… Nič. Nevadí, ja som tvor trpezlivý.
Iste ste si aj vy všimli, ako sa ulice našej krásnej krajiny zaplnili národnými symbolmi a patriotmi. Každý fandí hokeju, každý verí v medailu, každý povzbudzuje, čo mu hlasivky stačia. Tak to má byť, hoci sa viem vždy pousmiať nad pseudofanúšikmi, ktorí vedia sotva povedať, koľko hráčov je na ľade, alebo čo je to zakázané uvoľnenie. V prípade výhry tímu stoja v pozore a s rukou na srdci vyblakujú hymnu, zatiaľ čo pri prehre sa k tým „lajbákom“ vôbec nehlásia. Uvidíme, ako to bude vyzerať počas tohto turnaja, ktorý, povedzme si otvorene, po úvodnej ruskej prehre s Nemeckom, nemôže prekvapiť už ničím, maximálne tak triumfom Francúzska. A ja by som im to aj dopriala, veď dnes celý svet pozeral na ich odvekého rivala Anglicko, tak by sa patrilo tiež niečím blysnúť.
Gól. Vyrovnané. 1:1. Miro Šatan . Pri všetkej cti k Pavlovi Demitrovi, ktorý je Pán Hokejista, Miro je tým pravým kapitánom nášho tímu. Je to jednoducho historicky dané 🙂 Tak isto ako vyššie spomínaná rivalita Francúzska a Anglicka.
O pár minút končí druhá tretina a moja platonická láska Marcel Hossa dal skoro gól. Rovnako ako mnoho mnoho ďalších chlapcov s dvojkrížom na hrudi v dnešnom zápase. Dúfam, že kým padne šesťdesiata minúta, budem môcť to slovo „skoro“ z vety vyškrtnúť. A dúfam, že šampionát 2011 bude pre nás šťastný, rovnako ako manželský život Williama a Kate. Veď je to historický deň 🙂
P.S. Číslo 88 na chrbte Marcela Hossu ma rozčuľuje a to predovšetkým preto, že ja mám jeho dres s číslom 91. A až teraz mi zaplo, aká symbolika je v tom prvom Šatanovom góle. Zaslúžil si bodovať ako prvý z našich pred domácim publikom. Spravil pre náš hokej veľa. MY NA TO MÁME :-))