V predvianočnom čase zháňania darčekov som sa rozhodla, že si pre seba zaistím aspoň jeden taký, z ktorého budem mať naozaj radosť. Veď to je niečo, čím si človek nikdy nemôže byť istý a ja som chcela mať istotu, že sa v prípade nečakaného zlyhania vkusu mojich obdarovávateľov budem mať na čo pod stromčekom usmievať. A tak som vsadila na klasiku- zbierku poviedok od majstra čierneho humoru Roalda Dahla. Autor, známy predovšetkým tvorbou pre deti – veď kto by nepoznal rozprávku Charlie a továreň na čokoládu alebo Matildu – je okrem iného aj úžasný rozprávač pre dospelých, ktorý vie zaujať až do posledného písmenka a žiadny príbeh neskončí tak, ako by čitateľ očakával.
Tentokrát som siahla po českom vydaní. Tu ale nachádzam prvý nedostatok, za ktorý však nenesie vinu autor. Rôzne kombinované zbierky v českom či slovenskom jazyku zapríčinili fakt, že niektoré poviedky mám v knižnici aj v troch verziách. Málokedy sa mi podarí nájsť publikáciu, ktorá by obsahovala všetky poviedky pre mňa nové. Aj tu som narazila na tento problém, ale zvyšok knihy mi ho vynahradil. Predovšetkým titulná poviedka, ktorá ma prinútila sa zamyslieť. Jej názov je Podivuhodný příběh Henryho Sugara (v českej verzii). Henry je slobodný a lakomý zbohatlík, ktorému sa v jeden večer neujde miesto pri stole s kanastou v partii svojich rovnako majetných známych. Chvíle čakania si krátil prehliadkou knižnice, kde objavil starý zošit v tvrdej väzbe. Pri dôkladnejšom skúmaní svojho nálezu zistil, že spis obsahuje príbeh muža, ktorý sa naučil vidieť bez očí. Za jeho schopnosťou sa skrývala dlhoročná práca, sústredenie a neuveriteľná túžba po niečom, čo by mu zarobilo veľa peňazí.
A práve táto túžba sužovala aj Henryho. Podľa mužovho návodu začal trénovať, aby to dokázal tiež. Základom je sústredenie, ktoré môže byť ťažšie, ako by si človek myslel. Bola tu vyslovená úžasná myšlienka. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké náročné je sústrediť sa? Skúste zavrieť oči a myslieť na jeden konkrétny predmet, osobu, alebo čokoľvek iné. Vydržali ste? Ale zrejme iba zopár sekúnd… Myšlienky sa rozutekajú rýchlosťou blesku. Prečo to tak je? Rôznorodosť ľudského uvažovania zrejme zostane záhadou. Ľudský mozog musí každý deň absorbovať také množstvo informácií, že sústrediť sa iba na jednu je takmer nemožné.
Je jasné, že poviedka Roalda Dahla je založená na fikcii a bravúrnej fantázii britského autora. Je ale naozaj nezmysel, že by sa človek naučil vidieť bez očí? Že by vnímal svet každou časťou svojho tela, dokázal by sa pozastaviť aj nad maličkosťami, alebo bežnými javmi života? Z tohto hľadiska idea zraku bez očí nie je až takým nezmyslom. A možno to bolo niečo, na čo chcel spisovateľ poukázať a na čo ním vytvorené dielo poukazuje aj dvadsať rokov po jeho smrti.
Inšpirácia, nápad a myšlienka- Roald Dahl: Podivuhodný příběh Henryho Sugara a jiné povídky, vydavateľstvo Volvox Globator, 2008